Choď na obsah Choď na menu
 


História

 

Prvé doložené listiny o Ľubiši sa nachádzajú v archíve z roku 1410 a mala názov Libise. V roku 1773 Lubysse. V roku 1880 Lubissa a v roku 1920 Ľubiša. Po maďarsky Lyubisse, Szerelmes. Po nemecky Lubische.

 

Názov obce je údajne podľa mena dievky Libuše, ktorej otec mal kaštieľ na kopci Kaštieľ blízko Ľubiše.

 

Plynulé alebo pravidelné záznamy za obdobie 15. a 16. storočia sa o Ľubiši nenachádzajú, alebo neboli objavené.

 

Po prvej zmienke v roku 1410 sa Ľubiša spomína až v 17. storočí, ako poddanská osada patriaca humenskému panstvu Drugetovcom.

 

"V polovici 15. storočia vznikol medzi rodinami šľachticov Drugetovcov z Humenného spor o ich podiely na majetkoch dedičných panstiev. Vzťahovalo sa to aj na dedinu Ľubišu ako súčasť humenského panstva. Pri tej príležitosti dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom) poveril Leleský konvent, aby vyšetril vlastnícke vzťahy sporiacich sa Drugetovcov. V jeho mandáte je prvý doklad o Ľubiši. Z obsahu mandátu je zrejmé, že Ľubiša jestvovala už pred polovicou 15. storočia."

 

Na základe uvedených poznatkov možno predpokladať, že dedina Ľubiša jestvovala pred 13. storočím a založili ju slovenskí obyvatelia.

 

Ľubiša bola vo vlastníctve Drugetovcov od 14. storočia, hoci písomne to možno dokumentovať od 15. storočia. Drugetovcom patrila nepretržite do konca 17. storočia ako majetková súčasť ich panstva Humenné.

 

Pravdepodobne v 15. storočí poskytli Drugetovci ľubišským poddaným také právo, aké užívali poddaní v dedinách založených podľa zákupného, nemeckého práva. Odvtedy v dedine pôsobili aj šoltýsi (dediční správcova panského majetku, stanovení zemepánom) o ktorých sú priame doklady zo 17. storočia.

 

Šoltýs spravoval obec až do marca 1848, kedy bolo zrušené poddanstvo. Potom už richtár (birov), najváženejší občan s obecným zastupiteľstvom. Od roku 1939 do skončenia II. sv. vojny obecný komisár. Od roku 1945 predseda MNV s poslancami. Od roku 1990 starosta obce s obecným zastupiteľstvom.

 

K obohateniu hostórie okolia obce prispeli archeologické výskumy v roku 1982, ktoré vykonali prof. Ján Machnik z Poľskej akadémie vied z Krakova a PhDr. Ivana Strakošová z Vlastivedného múzea z Humenného, v ľubišskom chotári Kaštieľ. Zistili, že okolie našej obce bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej prvými roľníkmi a pastiermi. Pri vykopávkach objavili mohyly ich patriarchov, dielňu na výrobu sekier, 2 sekery a početné úlomky keramiky. 

 

Občania - osobnosti 

    Medzi osobnosti, ktoré sa svojou húževnatosťou a usilovnosťou za ťažkých podmienok vypracovali patrili: 

neb. Andrej Buršák

 

Narodený v roku 1915, vyštudoval za kňaza a pôsobil vo viacerých farnostiach na východnom Slovensku.

 

neb. Jozef Mríz

 

Nar. v roku 1924, vyštudoval za kňaza, pôsobil v Nižnom Hrušove, bol okresným dekanom vo Vranove nad Topľou, neskôr pôsobil v Slovenskej Kajni.

 

neb. Jozef Sklenčár

 

Nar. v roku 1925, vyštudoval za učiteľa. Pôsobil ako príslušník čsľ. armádneho zboru po skončení vojny v armáde. Dosiahol hodnosť kapitána. Potom učil v Ptičom, Víťazovciach, Udavskom a Karnej. Veľmi dobre hral na organe a husliach. Do roku 1950 bol kantorom.

 

Andrej Fedák

 

Nar. v roku 1922, vyštudoval za učiteľa. Pôsobil v humenskom okrese. Od roku 1950 učil na základnej škole v Prešove. Je výborný organista. Ovláda aj iné hudobné nástroje. Hral v amatérskom súbore Šarišan.

 

Ing. Michal Kováč, CSc.

 

Narodil sa v Ľubiši v roku 1930. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Po ročnom účinkovaní ako asistent na tejto vysokej škole nastúpil do Oblastného ústavu štátnej banky československej v Bratislave. V bankovníctve pôsobil od roku 1956 až do roku 1989. V rokoch 1965 - 1966 prednášal v bankovej škole na Kube a rokoch 1967 - 1970 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne. Pre kritické postoje k vtedajšiemu režimu bol v roku 1969 odvolaný z Londýna a zaradený za radového úradníka v pobočke banky v Bratislave. Po revolúcii v decembri 1989 sa stal ministrom financií SR. V prvých slobodných voľbách, v júni 1990, ho zvolili za poslanca do Snemovne ľudu. Neskôr za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR. Po vzniku samostatnej SR bol zvolený 15. februára 1993 za prezidenta Slovenskej republiky. Vo funkcii prezidenta zotrval jedno volebné obdobie. V súčasnosti sa venuje okrem iného spolu s manželkou charitatívnej činnosti.

 

Štefan Krídla

 

Nar. v roku 1941. Vyštudoval právnickú fakultu. Pracoval na právnom oddelení Chemka Strážske. Neskôr ako právnik na ministerstve výstavby, poradca SNR, vedúci kancelárie ministra financií, neskôr v Poštovej banke v Bratislave. Popri zamestnaní sa venuje ako dobrovoľný pracovník futbalu. V súčasnosti zastáva funkciu predsedu disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu.

 

Jozef Mríz

 

Nar. v roku 1940. Vyštudoval filozofickú fakultu. Pracoval ako novinár a publicista v STV. Bol literárne činný. Počas totalitného režimu pracoval ako robotník, neskôr ako redaktor závodného časopisu VSS Košice a funkcionár FC Košice. Po roku 1989 sa opäť vrátil do STV Košice. Napísal množstvo scenárov a vykonával funkciu programového námestníka.

 

V oblasti športu vynikol a preslávil Ľubišu:

 

Ján Surgáč

 

Narodený v roku 1960. Detstvo až po maturitu prežil v Ľubiši. Potom odišiel do Bratislavy, kde ho získali do ľahkoatletického oddielu TJ Inter. Spočiatku sa venoval cezpoľným behom. Preorientoval sa na 800, 1000 a 1500 metrové trate. Reprezentoval Československo v zahraničí. Vyštudoval FTVŠ a venuje sa mládeži ako tréner. 

 

(Zdroj: Fiala A.: Obec Ľubiša, 1997/1998; materiály poskytnuté obecným úradom v Ľubiši)